Inšpirácia

Ťažko sa opisuje spôsob písania. Myšlienky sa ľahko myslia... Jasne ich formulovať a vyjadriť  tak, aby boli zrozumiteľné, je niekedy veľmi ťažké.  A to mám na mysli bežné situácie,  ktoré sme prežili, veci, ktoré každodenne používame,  ľudí, ktorých si vieme živo predstaviť.

Už ťažšie sa hľadajú slová na vyjadrenie pocitov, emócií. Pri opisovaní abstrakcie,  je to niečo iné. Možno povoliť uzdu fantázii. Autor čitateľovi sprostredkuje to, čo chce a ako chce. Čitateľ sa tomu prispôsobí, alebo neprispôsobí... Nemalú úlohu zohráva i osobnosť autora. Jeho schopnosť abstrakcie, empatie, ale i zodpovednosť a odvaha. Ako je to však s písaním zjaveného slova? Keď čítam prvé verše knihy Genezis, uvažujem o Autorovi a autorovi. Zámer Autora bol jasný. Pisateľ - autor  bol vyvolený Autorom a inšpirovaný Duchom Svätým. Boh zjavil pisateľovi ako „to“ bolo a on „to“ písal.  Písal všetko, čo videl, čo mu bolo zjavené. Videl úžasné veci, videl ako vzniká svet, ako vzniká život. Čo prežíval autor? Bol osvietený Duchom Svätým, preto bol odosobnený a bol schopný napísať toto ťažko pochopiteľné zjavenie.
Pri písaní musel použiť slová, pojmy, ktoré by čo najlepšie vystihli situáciu, ktorá mu bola zjavená. Musel nielen čo najvernejšie opísať zjavený dej, ale pojmy museli byť zrozumiteľné ľuďom každej doby – od napísania až do skončenia sveta.
Ťažká, náročná úloha. Dôležité bolo uvedomenie si, že to, čo sa zdalo možno ako sen, prelud, či fantázia, je zjavenie Božie, ktoré  je nevyhnutné zapísať.  Je múdre ho zapísať! Odmietanie tohto činu by ho prenasledovalo vo dne v noci, malo by spoločné znaky pomätenia, posadnutosti, nutkavosti. Akákoľvek činnosť, myšlienka, situácia, vec, akýkoľvek človek, áno, všetko by mu podvedome pripomínalo nesplnenie poslania... Situácia nanajvýš nepríjemná. Neustály kolotoč myšlienok, z ktorých niet úniku. Je len jediné východisko. Písať.
Zapísať takým spôsobom, aby to pochopili všetky generácie. A keď pochopia i uveria. Ale viera je predsa viac ako rozum. A tak možno smelo napísať, keď uveria, tak pochopia.
To, čo sa zjavilo pisateľovi, muselo na neho mocne zapôsobiť. Boli mu zjavené veci, o ktorých sa dovtedy písali eposy a báje. Prvotné znalosti sa ústnym podaním modifikovali. Zmenili sa osoby, obsadenie,  miesto, spôsob... Preto poznáme mnoho báji o stvorení sveta. Niektoré sa dokonca veľmi vzdialene podobajú biblickému zjaveniu.
Zaujímavé by bolo zistiť, čo  pocítil autor v  prvých momentoch zjavenia? Možno v tej samej  chvíli dostal strach. Ani nie tak strach z nepochopenia.  Veď to je v rukách Božích... On však „videl“ desivosť ničoty a prázdnoty bez času a priestoru.
Iba Boh. A potom to všetko! Počiatok všetkého.  Energia, priestor, hmota, čas. Chemické reakcie s nekonečnými vzorcami, fyzické zákony, metafyzika na tanieri... A on to mal všetko zapísať tak, aby všetci uverili a pochopili.
Údiv, strach, obava, pokora a nádherná rozprava o stvorení sveta.
Tímy vedcov sa venujú racionálnemu vysvetleniu a simulácii podmienok pri vzniku sveta v urýchľovači... A nevedia nájsť odpoveď. Hľadajú zjednotenú teóriu, keď budú rovnako platiť Newtonove zákony gravitácie a teória relativity bez množstva pomocných barličiek – konštánt, ktoré exaktným výpočtom dajú dôveryhodnosť, ak sa nemožno pohnúť ďalej...
Rovniciam porozumie úzky okruh odborníkov a iba oni uveria v ich pravdivosť. Zaškatuľkovať vznik vesmíru do vzorca - úžasná myšlienka!
Ja však stále viac obdivujem pisateľa, ktorý nemohol utiecť pred tým, čo uvidel a všetko to podrobne zapísal. Lepšie ani zapísať nemohol! Nemohol utiecť, veď mu bolo zjavené najväčšie tajomstvo sveta. Kam by utekal? On to musel vydať zo seba. Ťaživé poznanie. Obdivujem ako ľahko a zrozumiteľne opísal to, čo nikto nikdy nevidel, nepočul, nepocítil... Videl ako Boh stvoril svet!
Nájsť priliehavé slovné spojenie na zázrak, na Božie zjavenie je veľmi ťažké, pretože už vtedy na počiatku času a priestoru sa diali veci podobné tým, o ktorých hovorí sv. Pavol: ani ľudské oko nevidelo, ani ľudské ucho nepočulo, čo Boh pripravil...
Všetko je iba hra, či súboj,  obrazných pomenovaní a pojmov. 
Akoby sa  zachoval súčasný človek, keby mu bolo umožnené vidieť  zjavenie pravdy? Mohol by  sa vyzbrojiť ľahostajnosťou? Dokedy? Ako by reagovalo okolie, keby sa niekomu zveril. S najväčšou pravdepodobnosťou by bol považovaný za čudáka a blázna. Stretol by sa s odmietnutím, ignoranciou /úžasná zbraň proti všetkému/ a niektorí by sa   „chudákovi“ snažili pomôcť dostať sa do „normálu“.
Nikdy sa nedozvieme, aká bola reakcia okolia voči autorovi v čase  zjavenia. Ale dnes, mnohí veria, sú vďační za dar a obetu. Iní zatracujú, ignorujú, vysmievajú sa,  bojujú všetkými zbraňami...
Učiteľ zákona Gamaliel, farizej vo veľrade, prorocky povedal: „... lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu.“ /Sk 5,34/